3. etapa : Skalka - Kremnica

Kremnické Bane, geografický stred Európy

V katastri obce Kremnické Bane sa nachádza symbolický geografický stred Európy, ktorý je v blízkosti gotického Kostola sv. Jána Krstiteľa. Pôvodný nemecký názov Kremnických Baní bol Johannesberg, neskôr Piargy.

Tento dôležitý geografický bod je označený pamätníkom pri obrannom múre kostola. Pamätník má podobu veľkého oblého kameňa, ktorý tvarom pripomína nahor vztýčenú rugbyovú loptu. Pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky tu položili aj základný kameň slovenskej štátnosti. Najväčšie slávnostné zhromaždenia sa tu konajú pri príležitosti Dňa ústavy Slovenskej republiky.

Kostol sv. Jána Krstiteľa postavilo v 14. storočí päť okolitých obcí. Hornatý charakter okolia, husté lesy obklopujúce obec sú vhodné na aktívny oddych v prírode, na turistiku a cykloturistiku.

Prepadlisko Šturc

Prepadlisko Šturc má dĺžku 700 m, šírku 250 m a max. hĺbku 170 m. Vzniklo závalom banských diel pri zemetrasení v r. 1443 s epicentrom pri Žiline. Legenda hovorí, že toto zemetrasenie bolo božím trestom za to, že na tretí najväčší kresťanský sviatok na Turíce (zoslanie Ducha Svätého) ľudia pracovali v bani, v honbe za dobývaním zlata. Baníci ešte dostali posledné varovanie od permoníka, ktorý im vtedy 3x v nemeckom jazyku zopakoval túto vetu: „Schicht aus, alles heraus!”, čo v preklade znamená: „Zmena sa skončila, všetci von!” Tí, ktorí poslúchli si zachránili život, no väčšina z nich, opantaných mamonom, bola zasypaná. Na ich počesť sa pri pamätníku neznámeho baníka každý rok na Turíce koná pietny akt.

Kremnica - mincovňa

V Kremnici sídli Mincovňa Kremnica, ktorá je najstarším dodnes fungujúcim podnikom svojho druhu na svete. Jej príbeh sa začal odvíjať 17. novembra 1328, keď uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou povýšil Kremnicu z osady, okolo bohatých nálezísk zlata, na kráľovské mesto. Zároveň jej udelil privilégium na prevádzkovanie mincovne. Mince, ktoré sa tu začali raziť zo zlata rýdzosti 23 karátov a 9 grénov, vznikli podľa vzoru mincí z Florencie a spočiatku sa im hovorilo florény. Keďže sa latinský nápis na obdobnej zlatej minci mesta Benátky končil slovami “iste ducatus”, ľudia tomuto druhu mincí začali hovoriť kremnické dukáty. Neskôr sa začali raziť tiež veľké strieborné groše a malé denáre. Pod týmto názvom vošli do histórie. Všetky kremnické dukáty sa vyznačovali vysokou a stálou rýdzosťou zlata, vďaka čomu sa v stredoveku považovali za najtvrdšiu menu strednej Európy. Podľa dochovaných záznamov ich v Kremnici za celú históriu vyrazili 21,5 mil. kusov. Ich celková hodnota by pri dnešných cenách zlata predstavovala jednu miliardu dolárov (odhliadnuc od historickej hodnoty).

Mincovňa Kremnica patrí medzi mincovne, ktorých produkcia nie je zameraná len na výrobu mincí a medailí. Kvalitné technologické vybavenie spolu s talentovanými ľuďmi jej umožňuje vyrábať vysokokvalitné plakety, žetóny, odznaky, prívesky, kravatové spony, známky, štítky, vyznamenania, primátorské reťaze, rady a mnohé iné produkty.

Všetky výrobky dokáže Mincovňa vytvoriť s najnáročnejšou vysokou plastikou, v ľubovoľných tvaroch, veľkostiach a povrchových úpravách (pozlátené, postriebrené, farbené, patinované) vždy podľa želania zákazníka. Produkty zhotovujú z drahých a farebných kovov ako zlato, striebro, meď, mosadz, hliník a iné.