Popis trasy Kremnica - Sklené Teplice
| dĺžka trasy | stúpanie Ʃ | klesanie Ʃ | max sklon+ | max sklon- | najvyšší bod | najnižší bod |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 28 km | 1088 m | -1294 m | 35,2 % | -41,0 % | 660 m | 249 m |
Trasa vedie z mesta Kremnica smerom do obce Lúčky, no asi po 100 metroch za poslednými domami odbočíme doľava smerom k penziónu Stefanshof. Púť pokračuje smerom na juh cez tzv. Galandov majer do obce Horná Ves. Odtiaľ pokračujeme po vyznačenej miestnej trase (modrá značka) po bod s názvom “Pod Kopernicou” (S 48°39’40.40, V 18°53’23.20″). Trasa Barborskej cesty od tohto bodu (Pod Kopernicou) kopíruje žlto značenú miestnu trasu, ktorá vedie do obce Bartošova Lehôtka. Z tejto obce môžu turisti ísť autobusom (i pešo) do obce Stará Kremnička. Pokračovaním smerom na juh cez kamenné bralo zvané Skalka zídeme k toku rieky Hron. Popod diaľničnú križovatku sa presunieme priamo pod hrad Šášov.
Dolinou (po modrej značke) sa presunieme k horárskej chate, kde odbočíme doprava na lesnú cestu a vystúpime na majer „Konice.“ Pri kríži (GPS - S:48.545527; V:18.896679) vedľa lipy je lavička na oddych. Z „Koníc“ smerom na juh (po žltej turistickej značke) budeme pokračovať po hrebeni. Cez lokalitu Horný salaš sa spustíme do kúpeľnej obce Sklené Teplice.
Upozornenie
V bedekri je v tejto etape uvedený opis trasy Barborskej cesty, ktorá kopíruje vyznačené miestne turistické trasy a tie tak spájajú lokality Slobodné - Dolnú Klapu - Čierťažík - Dubník - Kotlište až do obce Stará Kremnička. Keďže v súčasnosti v týchto lokalitách prebieha ťažba bentonitu a ťažba spojená s obhospodarovaním lesa, túto pôvodnú trasu Barborskej cesty sme odklonili do Bartošovej Lehôtky a odtiaľ do obce Stará Kremnička, pričom vyššie je uvedený opis odklonenej trasy BC.
Na konci Hornej Vsi sa cyklotrasa napojí na štátnu cestu 1. triedy č. 65. Po nej sa dostaneme do obce Stará Kremnička, cez ktorú prejdeme. Na konci obce sa znovu napojíme na štátnu cestu č. 65 a pokračujeme po nej (ponad rýchlostnú cestu R1) až ku križovatke, na ktorej odbočíme doľava na Šášovské Podhradie. V Šášovskom Podhradí sa cyklotrasa napojí na turistickú trasu Barborskej cesty, ktorá nás dovedie až do Sklených Teplíc.
Zastavenie na trase
Šášovský hrad
Na ľavom brehu rieky Hron na skalnom brale sa vypína zrúcanina stredovekého hradu Šášov. Pravdepodobne ho postavili bratia ostrihomského arcibiskupa Štefana Vanču, Vincent a Peter v r. 1242-1252. Prvými kastelánmi hradu boli Imrich Bečej a Ján, syn štiavnického komorného grófa Saasa z Banskej Štiavnice. Tak ako všetky stredoveké hrady, nevyhol sa ani Šášov protihabsburgským povstaniam. Počas svojej existencie bol hrad viackrát prestavovaný. V súčasnosti miestne občianske združenie snaží o jeho renováciu. Popod hrad viedla významná tzv. Matejova cesta, ktorá spájala dôležité banské mestá. Po nej sa vozilo striebro a zlato do Kremnice a z nej vyrazené mince do Viedne. Naproti hradu s prevýšením 45 m bola vysunutá pevnosť (bašta), ktorej história siaha do 1. pol. 15. st. Dodnes sú tu zrúcaniny pevnosti a ľudia ich nazývajú Zábaštie.
Sklené Teplice
Sklené Teplice sa ako kúpeľné miesto dostali do povedomia až v 16. storočí, kedy ich vo svojej balneografii opísal známy vedec Juraj Wernher. Svojimi chýrnymi kúpeľmi lákali mnoho odborníkov a cestovateľov. Bol tu napr. anglický cestovateľ Edward Brown, nemecký mineralóg a botanik Brückmann, ale i slovenský učenec Matej Bel.
Tunajšie alkalicko-sadrové minerálne pramene s jaskynným kúpeľom sa radia medzi európske unikáty. Termálne pramene vyvierajú priamo do jaskyne a svojou teplotou 42°C vyhrievajú jaskynný bazén. Teplé pramene sa v minulosti využívali pri práci v taviacich peciach pri zhutňovaní štiavnického striebra. Teraz sa tu liečia predovšetkým choroby pohybového a nervového ústrojenstva. Najslávnejšie udalosti v Sklených Tepliciach sa udiali v roku 1786. Najvýznamnejší osvietenecký vedec Ignác Anton von Born spustil do prevádzky amalgačnú hutu v tejto obci a následne usporiadal kongresové stretnutie mnohých významných svetových vedcov. Na kongrese predstavil svoju metódu tzv. Bornovej nepriamej amalgácie – chemického postupu, pri ktorom ortuť na seba viaže čiastočky vzácnych kovov. V Sklených Tepliciach sa v tom istom roku konal prvý medzinárodný kongres prírodovedcov na svete, bola tu založená prvá medzinárodná vedecká spoločnosť na svete a táto spoločnosť vydávala prvý medzinárodný vedecký časopis na svete. Vedenie spoločnosti bolo najprv v Sklených Tepliciach, no neskôr sa presťahovalo do Zellerfeldu v Nemecku.
Ubytovanie na trase
Na ubytovanie, stravovanie a doplnenie zásob počas púte odporúčame tieto ubytovacie a stravovacie zariadenia.