1. etapa : Banská Bystrica - Staré Hory

Medený Hámor - Kostol sv. Jakuba

V Medenom Hámri sa nachádzajú hneď dve pozoruhodné zaujímavosti.

1. Je tu II. zastavenie najdlhšej krížovej cesty. Pri výstavbe komunikácie v r. 1983 bolo toto zastavenie zbúrané. Až o 31 rokov sa obnovilo do pôvodného stavu a v júni 2014 bolo jeho slávnostné vysvätenie.
2. Nachádza sa tu pamätný kameň rakúsko-uhorskej cisárovnej Alžbety Bavorskej – Sissi ( 48.743817°, 19.139381°) . Pri príležitosti úmrtia Sissi (r. 1898) boli v rámci Uhorska vysadené smútočné lipy (Tilia cordata). Dendrologická analýza a dobová fotografia potvrdila pozostatky tejto výsadby aj pred areálom Medeného Hámru. Po revitalizácii parčíka a drevín je tu osadený pamätný kameň cisárovnej Sissi.
3. Kostol sv. Jakuba sa nachádza v mestskej časti Banskej Bystrice. Tá sa spomína už v 13. storočí. Najstaršou stavbou, podľa ktorej je obec aj pomenovaná, je kostol sv. Jakuba. Gotický kostol tvorí centrálnu časť Jakuba, viditeľnú zo všetkých pozícií v doline a z priľahlých vrchov.

Špania Dolina

Špania Dolina je bývalá banícka osada, dnes zaujímavá a atraktívna dedinka. Nachádza sa medzi Veľkou Fatrou a Nízkymi Tatrami, 11 km od Banskej Bystrice.

Jej súčasný názov pochádza z latinského slova Spanatus, čo znamená Špánova, županova dolina. Od svojich počiatkov mala rôzne pomenovania: Montania, Grueb, Valis, Dominorum, Herrengrund, Úrvöldi, Baňa, Španá Dolina.
Je tu zachovalých množstvo technických, architektonických, religióznych a kultúrnych pamiatok. Časť z nich je zreštaurovaná a verejne prístupná. V strmších svahoch sú dodnes zachované malé domčeky bývalých baníkov. Na centrálnom námestí stoja administratívne budovy, najmä budova banskej správy.
Špania Dolina sa najviac preslávila v 15. storočí, keď Thurzovsko-fuggerovská spoločnosť tu ťaženú medenú rudu vyvážala do viacerých európskych krajín. Ján Thurzo ponúkol mestu Banská Bystrica ujať sa správy celého starohorského a špaňodolinského banského revíru. Mesto súhlasilo a Thurzo sa pustil do novej, progresívnej ťažby, čím začal najslávnejšiu etapu slovenského mediarstva.
Koncom 15. storočia spoločná Thurzovsko-fuggerovská mediarska spoločnosť tzv. “Ungarischer Handel” zaviedla, ako prvá na svete, osem hodinovú pracovnú dobu, penziu pre baníkov a vdovy, lekársku starostlivosť a pod. Financie spravoval banícky cech Božieho Tela (existuje dodnes ako banícke bratstvo Herrengrund).
Ján Thurzo začal na Španej Doline už v r. 1494 hĺbiť šachtu nového typu, tzv. Hlavnú, neskôr sa premenovala na Dolnú a Ferdinandovu šachtu. Ňou sa odvodňoval celý špaňodolinský revír. V 17. a 18. stor. sa začali v Španej Doline hĺbiť ďalšie nové štôlne a šachty, ako napr. šachta Maximilián, šachta Mária a najhlbšia šachta Ludovika (do hĺbky 440 metrov). Najstaršou špaňodolinskou šachtou je šachta Ferdinand (1494), najmladšou šachta Ludovika (1812).

Staré Hory

Staré Hory sú malebnou obcou, ktorá sa nachádza v Starohorskej doline, medzi pohoriami Veľká Fatra a Nízke Tatry. Okolitý reliéf je členitý. Vo Veľkofatranskej časti sú svahy Krížnej (1574 m), Malej Krížnej (1329 m) a Úplazu (1275 m). V strednej časti sa nad obcou vypína Majerova skala (1255 m), charakteristická troskovou stavbou. V Nízkotatranskej sú najvyššie časti chotára Jelenská skala (1149 m), Krčahy (1135 m) a Zamrlo (1073 m). Cez intravilán obce preteká Starohorský potok. Administratívne k nim patria osady Horný Jelenec, Dolný Jelenec, Valentová, Rybô a Polkanová. Obec Staré Hory vznikla ako banícka osada v 13. storočí. Ťažila a spracúvala sa tu strieborná a medená ruda. Vo vyťaženej hlušine sa dokonca našli aj kamenné nástroje používané pri ťažbe rudy. Vrchol baníctva Staré Hory dosiahli na prelome 15. a 16. storočia, kedy tu bol vybudovaný rozsiahly komplex taviacich hút (za podpory Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti), čo podmienilo aj rozvoj ťažby dreva a uhliarstva. Pre ženy bolo doplnkovým zamestnaním čipkárstvo. Prvé zmienky o ňom sú už zo 17. storočia. Špecifickou črtou pre starohorskú čipku je jej paličkovanie bez predlohy na holom vankúši. Jedná sa o charakteristickú pásovú čipku, ktorá sa v širokom okolí používala ako doplnok odevu alebo dekoračný prvok v domácnostiach. V dvoch obdobiach roku 1880-1922 a 1925-1952 existovala na Starých Horách čipkárska škola.

Z pôvodne malej baníckej osady sú Staré Hory medzinárodne uznávané mariánske pútnické miesto, ktoré každoročne privíta tisíce pútnikov nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Viac ako 500 rokov sem chodia pútnici uctievať Božiu matku. Kostol Navštívenia Panny Márie bol v r. 1990 povýšený na Baziliku minor.